Na úvod si povedzme, čo sa pod pojmami Organizovaného zločinu (OZ) myslí. Európska únia definovala tieto identifikačné znaky OZ:
1. Spolupráca viac než dvoch osôb,
2. Podozrenie zo spáchania závažnej trestnej činnosti,
3. Činnosť zameraná na honbu za ziskom,
4. V organizácii má každý svoje konkrétne a špecifické úlohy, 5. Činnosť je dlhodobá, 6. Vo vnútri organizácie panuje určitá forma kázne a kontroly, 7. Páchanie trestnej činnosti na medzinárodnej úrovni, 8. Používanie násilia a iných nátlakových prostriedkov, 9. Využívanie terajších hospodárskych a obchodných štruktúr vo svoj prospech, 10. Napojenie organizácie na procesy prania peňazí, 11. Ovplyvňovanie politiky, médií, verejnej správy, súdnych orgánov alebo ekonomiky.
Ak sú identifikované prvé tri podmienky a aspoň tri z ďalších uvedených, jedná sa o organizovaný zločin. ( viď. Nožina, M. (2003): Medzinárodný organizovaný zločin v ČR, Praha, Themys.)
Prvé tri znaky sú jasne splnené. Činnosť zväzu je už niekoľko rokov pod podozrením z korupcie a nátlaku. Podozrenia sa naplnili obvinením a zadržaním generálneho sekretára Vladimíra W.. Bol to práve on, kto sa postavil do čela protikorupčného hnutia v SFZ. Prvý dôkaz o korupcii priniesol východoslovenský rozhodca, ktorý zverejnil presné záznamy, koľko bral v krajskej lige za zápas, nasledovalo ho anonymné i neanonymné hlasy. Vedenie SFZ sa však tvárilo, že nič sa nedeje. Či korupcia je závažný trestný čin, to posúdiť neviem, nie som právnik, závažným trestným činom však jednoznačne bolo brutálne zbitie nového predsedu komisie rozhodcov Šramku, ktorý útok spojil so svojím pôsobením vo funkcii a následne zo štruktúr SFZ odišiel. Šramka sa snažil o transparentnosť delegovania rozhodcov v ligových súťažiach.
Celé vedenie sa tvári, že o ničom nevie. Vy tiež neviete, čo robia vaši kolegovia v práci? Každý vie, že sem-tam preletí nejaká tá klebeta. Vyzerá, že v SFZ všetci pracujú samostatne, v zvukovo izolovaných kanceláriách, bez akéhokoľvek styku s ostatnými kolegami. Alebo v tejto nelegálnej činnosti všetci spolupracujú a navzájom si kryjú chrbát.
To, že cieľom celej špičky vedenia sú osobné zisky je všetkým známe. Komisia rozhodcov deleguje arbitrov na základe neoficiálnych dohôd s klubmi, delegáti, ktorí majú kontrolovať sudcov sa s nimi delia o úplatky. Reprezentační tréneri predávajú miesta v národnom tíme a disciplinárna komisia určuje tresty hráčom a klubom podľa vlastnej úvahy. Hráč dostane kartu za udretie súpera a podľa súťažného poriadku môže dostať 3 až 8 zápasov. No koľko mu teda dáme?
Základné podmienky sú splnené. Poďme ďalej a priraďme body 4, 5, 6. Každý každému kryje chrbát v rámci svojej funkcie. A nik nenaruší bludný kruh. Nikto sa neozve ak aj áno je označený za čiernu ovcu a všetci sa od neho dištancujú. Prinajmenšom. Prípad rozhodcu Šramku ukazuje, že nie je bezpečné sa šprtať v hovne. Ostatné body si nedovolím priradiť k SFZ, ale také napojenie na pranie špinavých peňazí... V druhej polovici 90. rokov bačoval v banskobystrickej Dukle Čupka, ktorého brat sprivatizoval pivovar Urpín. Ten bol hlavným sponzorom. Napriek predajom hráčov a sponzorom, klub finančne padol a exekútori si na začiatku tejto dekády podávali na Štiavničkách kľučky. Podobne Slovan. Miliónové prestupy hráčov, lukratívny sponzori ako SPP a VÚB nestačili a klub bol na konci 90. rokov zadlžený až po uši.
Nedovolím si označiť Slovenský futbalový zväz za mafiu. Tá je typom OZ a odlišuje sa dokonalou hierarchiou a agresívnymi metódami. Nedovolím si SFZ označiť ani za organizovanú zločineckú skupinu. To na koľko sa jej však podobá však posúďte každý sám.
P.S. Je mi ľúto ľudí, ktorí pracujú vo futbale čestným spôsobom a milujú futbal, že sú spájaní s takouto špinou.